Andro berš 2001 sikhľiľas avri socijalno buťi pal romane komuniti andre Katedra pal e romaňi kultura, o doktoratos chudľa andro berš 2009, titulos docent chudľa andro berš 2018. Beršestar 2004 kerel buťi pre Univerzita le Konštantinoskeri Filozofoskeri Nitrate, beršestar 2015 hiňi šeraľi perdal o Ustavos pal romologikane džanibena. Angl´oda kerelas buťi andro trito sektoris, pre Socijalno ustavos SAV, the andro bazutno sikhľarďipen, kaj kerelas buťi le romane čhavenca. Andre peskeri pedagogikaňi buťi dikhel pal terenoskere formi perdal socijalno buťi the socijalna solgalipena (komunitakeri buťi, komunitakere centruma, terenoskeri socijalno buťi), sar džanľi manušňi kerel buťi pal o čoripen, socijalno ekskluzija, rodľipen pal socijalna thavaľa (sieťa) the inkluzivna programi. Hiňi lektorka the odborno garantka perdal akreditimen kurzi perdal o socijalna buťakere andre praksa, hiňi andre vajkeci goďakere grupi, hiňi ekspertka perdal o Urados rajipeneskere splnomocňencoha SR perdal o romane komuniti, kerel buťi andro trito sektoris. Hiňi autorka the somautorka vajkeci monografijenge, džanlikane tekstenge, metodikenge the aver.
Andro berš 2007 sikhľiľas avri socijalno buťi. Andr´oda koter beršeste 2010 kerďas dizertačno buťi. Kerel buťi sar odborno asistentos u sar dujto šeralo Ustavoste pal romologikane džanibena, kaj thovel vakeribena andro koter Socijalna solgalipena the goďaripena (dikhel pal sfera socijalno patologija the socijalno goďaripen). Lekhaďa vajkeci džanlikane lekha, monografiji, sas pre but odborno seminara u maškarthemutna konferenciji. Dikhel pal socijalno-patologicko prevencija, jekhbuter pal o mariben, savo perel pro džuvľa. Kerelas buťi sar odborno koordinatoris andro themeskero projektos, so pes vičinelas Prevencija the eliminacija maribenestar tel savo peren o džuvľa. Savore eksperijencija, so chudľas, del andre praksa sar odborno garantos sferate sar te del špecializovano goďi le džuvľijenge, so hine marde.
Sikľiľas avri etnologija pre Filozoficko fakulta UK, Bratislavate andro berša 1977 - 1982. Pal o sikhľuvipen kerelas jekh berš dokumentarno ciklos Deti vetra, pal e romaňi kultura the historija Portugalskostar dži ko Ural. Kerelas the buťi sar redaktoris andre Slovensko televiza, kerelas nacijakero magazinos Romale. Beršestar 2000 kerelas buťi Trnavsko univerzitate, beršestar 2010 andre Palackoskeri univerzita Olomoucende. Beršestar 2015 kerel buťi andro Ustavos pal romologikane džanibena, UKF, Nitrate. Thovel odoj vakeribena pal nacijakere minoritengeri kultura, pal e romaňi kultura the historija.
Peskero sikhľuviben agordinďas pre UK Bratislavate, paľis odoj dureder thoďas tele rigorozno študium pal pedagogicko psichologija u aver kerďa pre UMB Bansko Bistricate, andre učiteľstvo perdal o bararduno-sikhľuvipengere predmeti. Andro berš 2007 agordinďas doktorandsko sikhľuvipen pre UKF Nitrate andro koter pal e socijalno buťi. Pal socijalno problematika mek kerďas the habilitačno buťi pre KU Ružomberkoste. Andre ala berša kerel džanľikaňi buťi pal socijalna solgalipena, iteresinel la the identitarna paradigmi, kultura the socijalno antropologija, mek the socijalna pharipena, angle save terďon o marginalizimen romane komuniti, tradično romaňi kultura the lakere lačhe jekhora. Buter sar dešupandž berš kerel buťi Ustavoste pal romologikane džanibena.
Beršeste 1995 absolvinďas o sikhľuviben Učiteľstvo perdal o 1. grados bazutne školende pre PF UKF Nitrate. Paľis sar agordinďas pedagogikano absolventsko praksa, geľas dureder te sikhľol u andro berš 1999 kerďas dizertačno buťi pal o koter Sikhľuvipnaskeri technologija. Andro berš 2009 chudľa docentura kotereste Angleškolsko the elementarno pedagogika andre PF Prešovsko univerzita Perješiste. Beršestar 2000 leskeri buťi hiňi phandľi la problematikaha pal romane čhavorengeri edukacija, anglunes sar džanlikano buťakero, paľis sar šeralo le Ustavoste pal romologikane džanibena FSVaZ UKF Nitrate, akana sar ďekanos Fakultate pal o socijalno džanibena the sasťarďipen UKF Nitrate. Korkoro vaj jekhetanes avre manušenca lekhaďas ochto monografiji, štar sikhľuvňibnaskere genďa perdal uče školi, but lekha andro kherutne the avrethemutne ľiľa u džanľikane kidipena kherutne the avrethemutne refleksijenca. Ačhelas pal vajkeci džanľikane projekti pre themutno the evropakero levelos, kerelas vajkeci staži pre evropakere univerziti. Kerel buťi andre but komisiji perdal pharipena, angle save terďon romane marginalizimen komuniti.
Sikhľiľas avri Učiteľstvo perdal o 1. grados bazutna školende, doktoratos chudľas Karlovo univerzitate Prahate andro koter Filologija (Čhiba andal Asija the Afrika, romaňi čhib). Ustavoste pal romologikane džanibena kerel buťi sar odborno asistentos, leskeri buťi džal pal e romaňi čhib, kontaktimen lingvistika the čhibakero sikhľuvipen. Hino šeraleske atestačno komisijake, so hin pre Slovačiko tel o Ministerstvo perdal edukacija, džanibena, rodľipena the športos, vaš o predmetos romaňi čhib perdal angluno the dujto atestacija. Kerelas buťi andro vajkeci nacijonalna projekti pre ekspertoskeri pozicija, the sar romaňa čhibakero lektoris perdal o programi vaš kontinualno sikhľuvipen. Jekhetanes avre dženenca kerelas vajkeci projekti VEGA, akana terďol pal viskumno projektos APVV pre UKF Nitrate. Korkoro the jekhetanes avre dženenca lekhaďa vajkeci monografii the lekha, so sas avridine andre avrethemeskere džanľikane ľiľa the sikhaďa peskeri buťi paš avrethemeskere konferenciji.
E uči škola agordinaďas andre Katedra pal e romaňi kultura, koter socijalno buťi, the doktoratos chudľas andr´oda odboris. Pre Univerzita le Konštantinoskeri Filozofoskeri Nitrate kerel buťi beršestar 1991. Ustavoste pal romologikane džanibena kerel buťi sar odborno asistentka, terďol odoj pal pedagogikane the džanľikano-rodľipengere aktiviti, lakero interesis hin socijalno čačaľipen, probačno the mediačno aktivita, krizovo intervencija. Beršestar 2011 hiňi medijatorka andro civilno hakaj. Le študenten anel ko manušiben, te den vast ajse manušen, savenge oda kampel u kerel vajsave charitativno ačhibena. Sikhavel le študentenge sar te akceptinel u te tolerinel averipena, ľidžal len k´oda, kaj te chasňaren hakajeskero čačipen andre praksa.
Miroslava Čerešníková agordinďas magistersko sikhľuvipen andro berš 1998, kotereste Učiteľstvo vaš psichologija the slovačiko čhib pre UKF Nitrate, andro berš 2000 sikhľiľas avri postgradualno špecijalizačno sikhľuvipen andro koter Sikhľarduňi psichologija pre Filozoficko fakulta UK Bratislavate. Rigorozno buťi kerďas andro berš 2006 u dizertačno buťi andro berš 2012. Lakero džanľikano interesis the rodľipena hine phandle jekhbuter la edukacijakeri the socijalizakeri sferaha perdal romane čhave, so dživen andro gorederipnaskero maškaripen. Mek la problematikaha pal identitakero ačhavďipen the la konceptualizacijaha pharipenenca, so le manušen daravel socijalno ekskluzijaha. Kerelas buťi andro themutne the avrethemutne expertna grupi, so penge marenas o šero pal oda, sar te anel andro dživipen sistematikane visaribena perdal o čhave, save aven andal o socijalno gorederipnaskero than. Perel ko manuša andre Asociacija perdal sikhľarduna psichologa pre Slovačiko the Čechiko.
Beáta Danišová agorisarďa magistersko programa andre socijalno buťi pri Katedra socijalno buťakeri, Fakulteto sasťipnaskero u socijalno buťakero pre Trnavsko univerzito andre Trnava. Andro akademicko berš 2015/2016 hiňi PhD. študentka andre odbori sacijalno buťi pre upreder phenďi katedra. Andre peskeri dizertačno buťi del goďi pre tema – Etnicita sar identifikačno faktori paš o Roma. Lakere anglune temi hine Identita Romengeri, etnicko senzitivno socijalno buťi u buťi la romaňa familijaha. Kerel akademicko buťi u kerel the buťi le romane čhavorenca andral socijalno avričhide grupi. Peskera buťaha kamel te chudel, te o romane čhavore džanen lačhe te ľikerel u te chudel peskero romaňipen u avka te na musaj te garuven peskeri identita. Džeňi andro Ustavo pre romologikane džanibena pes ačhiľa andro februari 2019. Lakeri buťi hiňi pro veďecko – rodimaskere džanibena.